Domáca mačka (Felis catus) je v našej prírode nepôvodným organizmom; Svetová organizácia ochrany prírody (IUCN) ju zaradzuje medzi sto najinváznejších druhov - t.j. nepôvodných druhov najviac ohrozujúcich biodiverzitu (a/alebo ľudské aktivity). Napriek tomu sa s prijatím vyššie spomínaného ustanovenia v novele poľovného zákona súčasne neponúkla žiadna iná alternatíva riešenia tohto, z pohľadu ochrany prírody, problému.
Krátku rešerš štúdií zaoberajúcich sa jej vplyvom na voľne žijúce vtáctvo, či na našu pôvodnú mačku divú (Felis silvestris) prináša môj príspevok z posledného čísla ornitologického časopisu Tichodroma.
Vyplýva z nej aj to, že jednoznačne potvrdiť veľkosť podielu túlavých domácich mačiek na znižovaní početnosti populácií niektorých pôvodných druhov vtákov môže byť problematické. Faktorov potenciálne ovplyvňujúcich ich početnosť je totiž množstvo a tie môžu skresľovať pôsobenie samotných domácich mačiek. Vplyv týchto faktorov je pri neriadených - observačných - štúdiách zväčša obťažné až nemožné odfiltrovať; štúdie experimentálne sú naopak logisticky značne náročné. Pri observačných štúdiách je problematickým taktiež rozlišovanie medzi kompenzačnou (nahrádzajúcou prirodzenú mortalitu) a aditívnou (nad rámec prirodzených strát) formou mortality. Toto by mohlo vnášať do výsledkov určitý stupeň neistoty ohľadom veľkosti ich priameho vplyvu.
Avšak na druhej strane, predpokladá sa, že nepriamy vplyv túlavých domácich mačiek má na vtáčie populácie často väčší negatívny dopad než priame usmrcovanie jedincov týmto predátorom. Empirický dôkaz však donedávna chýbal, priniesla ho však elegantná štúdia na príklade mestskej populácie drozda čierneho (Turdus merula). Výskumníci (v anglickom Sheffielde) zistili, že reprodukčná úspešnosť drozda bola významne nižšia v prostredí s vyskytujúcou sa domácou mačkou: Počas prítomnosti atrapy domácej mačky v blízkosti hniezda venovali vtáčí rodičia svoj čas namiesto kŕmenia potomstva výstražnému volaniu; tieto hniezda boli potom predované častejšie než kontrolné, a to najmä krkavcovitými (Bonnington a kol. 2013).
Súčasný prístup k tejto problematike možno preto považovať za kontroverzný. Takáto „ochrana" túlavých domácich mačiek môže byť v rozpore s našimi a európskymi zákonmi a smernicami na úseku ochrany chránených živočíchov*. Hľadanie východiska zo súčasnej situácie by mal sprevádzať otvorený a vecný dialóg medzi dotknutými záujmovými skupinami. Ten by sa mal zaoberať nie nedotknuteľnosťou túlavých domácich mačiek zo strany človeka, ale možnosťami minimalizovania ich negatívneho pôsobenia na populácie pôvodných druhov vtákov či iných živočíchov - píšem v spomínanom príspevku.
*) § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny a § 8 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2009/147/ES o ochrane voľne žijúceho vtáctva.
Súvisiace linky:
The impact of free-ranging domestic cats on wildlife of the United States
Cats tagged in bird killing study
Fotografia na perexe: dr_relling