Zapríčinili to vraj nepovolením lesníkom zasahovať v najprísnejšom stupni ochrany. Aj keď sa pri tom riadili zákonom o ochrane prírody, prokurátor Hanniker im odkázal, že sa mali, vzhľadom na ohrozenie „záujmov chránených trestným zákonom", riadiť nadradeným inštitútom krajnej núdze (§ 24 trestného zákona, ods. 1) a porušiť ochranársky zákon.
Prokuratúra svoje obvinenie postavila na jednom súdnoznaleckom posudku, ktorý si dala vypracovať v organizácii nezaradenej do zoznamu znalcov v oblasti životného prostredia, známeho to zástancu tzv. aktívnej ochrany (rozumej ťaženia stromov napadnutých lykožrútom s cieľom zamedziť jeho ďalšiemu šíreniu) našich prírodných rezervácií postihnutých gradáciou podkôrného hmyzu. Táto organizácia tézu o účinnosti aktívnej ochrany lesa považuje, zdá sa, za dogmu. A to aj napriek obrovským vyťaženým plochám v hospodársky využívaných lesoch - následkom neúspešných pokusov o potlačenie gradácie podkôrného hmyzu za použitia aktívnej ochrany lesa - svedčiacim o neistej reálnej účinnosti tohto prístupu. Levočské a Volovské vrchy, Spišská Magura či Kysucká vrchovina sú toho príkladom. To túto metódu z pohľadu jej uplatnenia v ochrane prírody diskredituje. Pre ochranu prírody v inkriminovanom území sú totiž porasty suchých stojacich stromov vždy hodnotnejšie než pňami pokryté a zvážnicami poprerezávané holoruby. Prokurátor Hanniker by si tak mal pozrieť radšej posledný - nie iba prvý - odsek vyššie spomínaného paragrafu, ktorý hovorí o tom, že „nejde o krajnú núdzu, ak ... spôsobený následok je zjavne závažnejší ako ten, ktorý hrozil" a „ak ten, komu nebezpečenstvo priamo hrozilo, bol podľa všeobecne záväzného právneho predpisu povinný ho znášať." Navyše, postaviť obvinenie na takomto spornom posudku v otázke, na ktorej sa nevedia zhodnúť ani odborníci by sa bohyni Iustitii istotne nie veľmi páčilo.
Prokurátor Hanniker sa - zovšeobecňujúc - pýta, že načo nám je také ministerstvo, ktoré ochraňuje prírodu ničnerobením - a to tak, že do nej nezasahuje a necháva všetko na ňu samu. Odpoveď na jeho otázku by mohla znieť asi takto: možno práve preto, aby bdelo a držalo ochrannú ruku nad svojprávnosťou prírody aspoň na niektorých miestach našej krajiny.
Po nedávnom absurdnom návrhu prokuratúry na ústavné pozorovanie Hedvigy Žákovej-Malinovej je toto jej ďalšie faux pas v krátkom čase. Jednostranné uprednostňovanie určitého názoru, demagógia, zavádzanie. Človek sa až musí premáhať, aby v štvrtkovom preslove prokurátora Hannikera nevidel paralelu s maniermi prokurátorov z vykonštruovaných procesov vedenými s nepriateľmi pracujúceho ľudu za minulého režimu. Načim sa ho na oplátku spýtať, načo nám je takto pracujúca prokuratúra...
Zaviaže už konečne niekto tej bohyni oči?!
