Lykožrút a rozpad smrečín: kto je na vine?

Autor: Benjamín Jarčuška | 27.3.2012 o 18:06 | (upravené 12.11.2014 o 7:53) Karma článku: 10,70 | Prečítané:  2086x

Sivasté stráne pokryté do oblohy čnejúcimi mŕtvymi smrekmi. Neprehliadnuteľné stopy po nepatrnom podkôrnikovitom chrobákovi - lykožrútovi, ktorého larvy sa vyvíjajú v lyku smreka. Pre bežného človeka navyknutého na tmavozelenú farbu smrečín je to strašný pohľad. Dnes bežný na Šumave či v susediacom Bavorskom lese, u nás sa núka najmä vo Vysokých a Nízkych Tatrách, ale aj vo Veľkej a Malej Fatre (Jánošíkova kolkáreň a Šramková), či na Muránskej planine (Fabova hoľa). Môžu za to ochranári.

1.JPG

Prírodná rezervácia Fabova hoľa, NP Muránska planina (Foto: autor, október 2010)

Aspoň tak nás o tom informujú masmédiá [napr. 1, 2, 3], kde sa toto tvrdenie dostalo z odborných lesníckych kruhov [4, 5, 6, 7]. V chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany majú totiž ochranári (štátna správa životného prostredia) možnosť zakázať lesníkom spracovávanie stromov napadnutých lykožrútom zacielené na zamedzenie jeho ďalšieho šírenie v lesných porastoch (tzv. aktívna ochrana lesa), čo aj robia. Snaha ochranárov zamedziť ľudským zásahom v našich najvzácnejších chránených územiach (tzv. pasívna ochrana) je tak považovaná za príčinu ich rozpadu.

Tvrdenie o  zodpovednosti ochranárov za súčasný stav dotyčných smrečín musí vychádzať - logicky - z predpokladu, že praktickým uplatnením aktívnej ochrany lesa sa šírenie lykožrúta - a tým aj rozpad smrečín - zastaví, alebo zníži pod hospodársky akceptovateľnú mieru.

V našej krajine sa však môžme stretnúť aj s iným obrazom: s celými komplexmi dolín, kde o nedávnej prítomnosti smrekového lesa svedčia len pne a ojedinelo stojace stromy. Levočské vrchy, Spišská Magura či Kysucká vrchovina núkajú takéto scenérie. Srdcervúci pohľad nielen pre bežného človeka navyknutého na tmavozelenú farbu smrečín, ale aj pre ochranára. Aj tieto lesy boli zasiahnuté zvýšenou populačnou hustotou lykožrúta, avšak na rozdiel od lesov v prísne chránených územiach tu ochrana prírody nebránila lesníkom pri ich činnosti -  uplatňovaní aktívnej ochrany lesa.

2.jpg

Hospodárske lesy v Levočských vrchoch (Foto: Pavel Mathé, júl 2011)

Aj málo všímavému návštevníkovi neunikne, že tam niečo chýba. Stromy. Teda to, čo malo byť pred lykožrútom zachránené.

Tento stav svedčí o rozpore medzi proklamovanou teoretickou a reálnou účinnosťou aktívnej ochrany lesa, ktorej konečný - praktický výsledok je podmienený množstvom faktorov. Prírodných, technických aj toho ľudského. Nie všetky z nich má však lesný hospodár možnosť v prevádzkových podmienkach ovplyvniť; tak vzniká spomínaný rozpor. V tomto svetle tak tvrdenie o zodpovednosti ochranárov za rozpad smrečín v chránených územiach stráca na argumentačnej sile, je logickou chybou (tzv. zvecnenie - reifikácia [8]). Dochádza tu k zámene hypotetického učebnicového predpokladu s niekedy až megaholinovou realitou. A na základe tej súčasnej nie je dôvod neobávať sa, že by namiesto suchých smrekov ostali v našich prírodných rezerváciách - po aplikovaní opatrení lesníckej aktívnej ochrany lesa - len pne. Indície k nájdeniu vinníka treba preto radšej hľadať inde, napríklad aj v učebniciach ekológie.

 

Odkazy:

[1] mp 2008. Fico: Tatry ničia ochranári. www.sme.sk (naposledy navštívené 27. 3. 2012).
[2] mna 2011. Zonácia by mohla byť do konca roka. www.podtatranske.noviny24.sk (naposledy navštívené 27. 3. 2012).
[3] Nový Čas, bb 2011. Vysoké Tatry 7 rokov po kalamite: Lykožrút žerie už aj zdravé stromy! www.vas.cas.sk (naposledy navštívené 27. 3. 2012).
[4] Kunca A., Nikolov Ch., Vakula J., Leontovič R., Galko J., Zúbrik M., 2011: Vplyv aktívnej a pasívnej ochrany na šírenie kalamity sekundárnych škodlivých činiteľov. Zvolen: Národné lesnícke centrum. 42 pp. (naposledy navštívené 27. 3. 2012).
[5] Moravčík M., Kovalčík M., Schwarz M., Tutka J., Bucha T., Lásková J., Šebeň V. 2011. Ekonomické, sociálne a ekologické dopady obmedzení ochrany prírody a krajiny. www.nlcsk.sk (naposledy navštívené 27. 3. 2012).
[6] Moravčík M. 2012. Aké sú dopady návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny (a doterajšej „ochrany prírody") na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov? ...alebo, keď vysoké sumy verejných zdrojov získané od daňových poplatníkov nevyužíva „ochrana prírody" na zlepšovanie stavu slovenských lesov, ale skôr naopak... Les & Letokruhy 68 (1-2): 17-23.
[7] Slivinský J. 2012. Keď ochranári chránia národný park... Les & Letokruhy 68 (1-2): 49-49.
[8] Slobodkin L. B. 2001. The good, the bad and the reified. Evolutionary Ecology Research 3: 1-13.


Rozšírený text blogu bol uverejnený v tlačenom vydaní SME (27. 8. 2012).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Technic sa nedá naučiť. Ako sa učiteľ stal dizajnérom Lega

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?